Youth delegate's diary: Day 1

S vypätím všetkých duševných síl ráno vstávam o šiestej, aby som stihla otestovať všetky športové vymoženosti nášho YMCA hostela. Ranné plávanie stálo za to, vyvážilo dokonca aj dojem z izby 2x3 metre, o ktorú sa delím s belgickou delegátkou. Krátko pred deviatou sa presúvam z hostela o ulicu ďalej do sídla stálej misie SR pri OSN. S prekvapením zisťujem, že vekový priemer je tam asi 35 rokov, ľudia sú veľmi milí a ochotní vystáť si so mnou dlhočizný rad na vstupnú kartu do objektov OSN.

Tak trocha za behu sa zoznamujem s pánom Gavalcom, ktorý je zodpovedný za širokú agendu Tretieho výboru, čo znamená zhruba to, že sa celý deň nezastaví. Prvých pár hodín sedím vo veľkej konferenčnej miestnosti Tretieho výboru, kde beží séria prejavov jednotlivých delegátov krajín. Jeden z nich bude aj môj, z čoho mám ešte stále guču v hrdle, ale o tom až neskôr. Po pár hodinách sa vykrádam von a premiestňujem sa na otvorené zasadnutie Bezpečnostnej rady, kde sa práve diskutuje o reporte generálneho tajomníka o ženách, mieri a bezpečnosti. Ak si zasadnutie Bezpečnostnej rady predstavujete tak vzrušujúco ako ja, na uvedenie do reality stačí pohľad na jednu z delegátiek z nestálych členov BR, ktorá nenápadne v kresle dospávala noc. Viem si však predstaviť, že pri rezolúcii o Iráne sa podobný úkaz len tak nevidí...

Cez obed v UN kafetérii známej dobrou kuchyňou si spolu s ostatnými mládežníckymi delegátmi užívame pôsobivý výhľad na New Yorkskú skyline na druhej strane rieky. Dnes nás čakajú ešte neformálne konzultácie o rezolúcii o mládeži a dlllllhaaa diskusia neskoro do noci o jej jednotlivých bodoch medzi mládežníckymi delegátmi. Ešte čo-to napíšem a padám do postele. Dva týždne objavovania a straty ilúzií sa začínajú.