Človek by neveril. Cez oceán sa dá doletieť za dve hodiny. A za jeden deň sa stihne udiať asi tisípäťstotridsať vecí. V nedeľu ráno nasadám na lietadlo do Paríža, kde po vytvorení svetového rekordu v slalome so záťažou pomedzi živé pohybujúce sa objekty na poslednú chvíľu stíham lietadlo do New Yorku. Za tých osem hodín letu toho človek stihne až - až. Pozrieť si viac dielov Sympsonovcov, ako videl za celý život dohromady, dospať posledných 5 nocí, či živo konverzovať s talianskym módnym návrhárom o exkluzívnych látkach, ktoré si asi nikdy nebude môcť dovoliť. Poslednou výzvou malo byť dostať sa cez údajne prísnu kontrolu na hraniciach USA. Všetko však prebehlo za hlasitého vtipkovania colníka s telesnou konštrukciou dokonale vypĺňajúcou celý priestor kabínky neuveriteľne príjemne.
Zdá sa, že Amerika ma privítala ukazujúc svoju najmilšiu tvár. V prastarom metre mi asi po hodine cesty snáď polovica vagóna svorne pomáhala vystúpiť na správnej zastávke, a to som sama ani nikoho nemusela požiadať o pomoc. V pravítkovo nalinajkovaných očíslovaných uliciach Manhattanu sa ani stratiť nedalo. Na recepcii hostela YMCA stretávam kamarátku z Belgicka. Naša spoločná izba má síce veľkosť kamarátovej kúpeľne v neďalekom snobskom hoteli, kde sa večer stretlo skoro všetkých 40 mládežníckych delegátov, ale aj tak predpokladám, že v nej veľa nenaspíme. Na prízemí hostela je posilka a bazén. Úplné nebo. Cestovatelia by povedali, že úplná nuda. Pre mňa sa však začína jedna z najzaujímavejších skúseností - dva týždne na zasadaní Tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN!
Okrem rozsedeného zadku si plánujem nabaliť so sebou čo najviac zaujímavostí z obrovskej budovy OSN, o akých sa jednoducho človek na webe nedočíta. Ak máte chuť sa niečo z nich dozvedieť aj vy, pozývam vás na sledovanie môjho blogového denníčka aj v nasledujúce dni.
Zdá sa, že Amerika ma privítala ukazujúc svoju najmilšiu tvár. V prastarom metre mi asi po hodine cesty snáď polovica vagóna svorne pomáhala vystúpiť na správnej zastávke, a to som sama ani nikoho nemusela požiadať o pomoc. V pravítkovo nalinajkovaných očíslovaných uliciach Manhattanu sa ani stratiť nedalo. Na recepcii hostela YMCA stretávam kamarátku z Belgicka. Naša spoločná izba má síce veľkosť kamarátovej kúpeľne v neďalekom snobskom hoteli, kde sa večer stretlo skoro všetkých 40 mládežníckych delegátov, ale aj tak predpokladám, že v nej veľa nenaspíme. Na prízemí hostela je posilka a bazén. Úplné nebo. Cestovatelia by povedali, že úplná nuda. Pre mňa sa však začína jedna z najzaujímavejších skúseností - dva týždne na zasadaní Tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN!
Okrem rozsedeného zadku si plánujem nabaliť so sebou čo najviac zaujímavostí z obrovskej budovy OSN, o akých sa jednoducho človek na webe nedočíta. Ak máte chuť sa niečo z nich dozvedieť aj vy, pozývam vás na sledovanie môjho blogového denníčka aj v nasledujúce dni.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára