Lampár

Už niekoľko dní mi v hlave vŕta jedna vec. Vždy, keď ráno prichádzam do rokovacej miestnosti, pred budovou OSN už vejú vlajky všetkých členských krajín, nastúpené v prísnom anglickom abecednom poradí. A vždy večer, keď odchádzam, sú všetky preč. Vravela som si, že pri tom fascinujúcom počte 4900 zamestnancov sekretariátu v New Yorku si viem celkom dobre predstaviť na plný úväzok zamestnaného sťahovača a vyťahovača vlajok. Chce to poriadnu kondičku, každé ráno vytiahnuť na žrde 192 vlajok a večer o šiestej ich zas všetky stiahnuť! Trochu mi to pripomína môjho obľúbeného lampára z planéty, ktorú navštívil na svojej ceste malý princ.

- Dobrý deň. Prečo si práve zhasol lampu?

- Je to príkaz, - odpovedal lampár. - Dobrý deň.

- Čo znamená príkaz?

- To znamená, že musím zhasnúť lampu. Dobrý večer.

A znova ju zažal.

- Ale prečo si ju hneď zažal?

- Je to príkaz, - odpovedal lampár.

- Nerozumiem, - povedal malý princ.

- Tu niet čomu rozumieť, - vravel lampár. - Príkaz je príkaz. Dobrý deň.

A zhasol lampu.

A ten lampár, teda vlastne vlajkár mi tak vŕtal v hlave, až som sa rozhodla, že musím vypátrať podrobnosti o tejto miestnej špecialite. A tiež zoznámiť sa s človekom, ktorého výsledok práce je takto každý deň možno viditeľnejší ako všetkých zamestnancov OSN dohromady. (Oukej, toto nie je celkom pravda. Najviditeľnejší je výsledok práce kopírovacej služby, keďže si každý deň prinášam do hostelovej izby asi pol kila papierov a dokumentov :)) Každopádne si budete môcť prečítať, ako táto misia dopadla, sama som zvedavá...