Občas sa dejú veci medzi nebom a zemou, nad príčinou ktorých môže mladým na Slovensku len stáť rozum. Jednou z podivuhodností, nad ktorou zastáva rozum mne, je (ne)čerpanie eurofondov na oblasti, týkajúce sa najmä mladých Slovákov - teda predovšetkým vzdelávanie, zamestnanosť a sociálna inklúzia. Pasívni myknú plecom ako obvykle, aktívnych môže rozhodiť od bezmocnej frustrácie. Zo 726,8 miliónov EUR pridelených na operačný program Vzdelávanie na obdobie 2007-2013 bolo do konca marca 2009 čerpaných len 0,13% (zdroj: eTREND, 24.4.2009).
Ako sa hovorí, papier znesie všetko, dokonca aj mierne utopistickú Lisabonskú stratégiu. A horespomenuté čísla nenaznačujú, že sa na Slovensku znalostná ekonomika dostane z papiera v blízkej budúcnosti aj do 3D reality. Pred niekoľkými týždňami som sa stala čerstvou absolventkou univerzity, ktorá kvalitou nepatrí vo svetovom meradle ani medzi prvých 500. Ako vlastne žiadna na Slovensku. Zrejme aby si študenti nebodaj nezávideli.
Netvrdím, že všeliekom na každý nedostatok sú eurofondy, ale je to nástroj, ktorý existuje a nie je dostatočne využívaný ani na ten pokrok, ktorý sa vďaka nemu dá dosiahnuť. Zmena a modernizácia učebných metód, zapojenie väčšieho počtu odborníkov z praxe, priblíženie sa praktickým potrebám trhu. Aj tieto oblasti môžu a majú byť náplňou projektov financovaných daňami európskych občanov. Ale nie v prípade, že len ležia na účte ministerstva výstavby, až kým už nie je neskoro.
Aj my mladí máme k tomu čo povedať - študentské parlamenty predsa nie sú len na rozdeľovanie miest na internátoch! Prečo namiesto biflenia sa cieľov Lisabonskej stratégie na skúšku neplánujeme v tímoch inovatívne vzdelávacie projekty na svojich univerzitách?! Prečo aj my netlačíme na vedenia škôl s nápadmi, ako sa dajú robiť veci lepšie, ako sa priblížiť viac praxi a realite?
Je ťažké zmeniť skostnatelé štruktúry, ešte ťažšie postoj z pohodlnej flegmatickej letargie na aktívnu participáciu a podporu. Ale stojí to za námahu, nasledujúce roky na Slovensku pôjde predsa o nás. A dvojnásobne vyššia miera nezamestnanosti mladých v EÚ ako je priemer nezaváňa práve šťastnou budúcnosťou. Síce sa rada stretávam so spolužiakmi z vysokej školy, ale poznám na to aj lepšie miesta, ako úrad práce.
"Aj my mladí máme k tomu čo povedať - študentské parlamenty predsa nie sú len na rozdeľovanie miest na internátoch! "
OdpovedaťOdstrániťAle tak to žiaľbohu je (aspon u nas na SvF STU) a my sami s tym nedokažeme nič spraviť, keď si raz páni "akademici" postavia hlavu a nic viac nepopustia a nie sú otvorení novým nápadom a riešeniam. Samozrejme, že miesto bezduchého biflovania dávno neaktuálnych vecí zo učebníc, ktoré písal snaď ešte Noe a kolektív, by sme radšej riešili nejaké vzdelávacie projekty. Konkretne v mojom obore by ich bolo ako maku. Ale u nás na fakulte zastal čas v roku 1980...
Ako si sama napisala, je ťažké zmeniť skostnatelé štruktúry....